utajene city 5

23. února 2008 v 22:18 |  utajené city
. Myslela si že je to Neji, ale šeredne sa zmýlila. Bol to nejaký chlapec asi taký starý ako ona lenže o dosť silnejší.
"Pusti ma" povedala Tenten ktorej pocity sa striedali medzi vystrašením a zlobou.
"To by si chcela veľa dievčatko. Môjmu otcovi sa ťa nepodarilo zabiť. A keďže ťa nezabil tak oni zabili jeho. Za to ťa zabijem!" zasyčal jej ten chalan pričom vytiahol nôž a priložil jej ho ku krku.
"A-a kto bol tvoj otec?" spýtala sa ho opatrne a trochu prirýchlo Tenten.
"Ten čo ti urobil tieto rany" pričom jej stisol ranu na ruke. Tenten od bolesti vykríkla.
"BUĎ TICHO!!!" zvrieskol ten chalan. Tenten zmĺkla a zavrela oči. Prosila v duchu aby prišiel Neji.
"Ale si pekná ako mi hovoril otec." povedal. Zrazu sa ku nej ten chalan naklonil a pobozkal. Keď jej strčil jazyk do úst Tenten sa doširoka otvorili oči. Mala pocit že sa s toho bozku povracia. Začala sa brániť, ale chalan jej kopol do poranenej nohy. Hrozne ju to bolelo. Začala plakať. Do toho hnusného ticha niekto prehovoril. "Pusti ju!!" Bol to Neji. Chalan sa odtiahol a začal sa obzerať. Zazrel Nejiho na strome. I Tenten sa tam pozrela. Keď uvidela ako Neji hľadí a akú ma kamennú tvár prebehli jej po chrbte zimomriavky. Oči mal ako dva kusy ľadu. Jeho pohľad bol chladný a nahnevaný. Tenten ho nikdy takého nevidela.
"Neji" potichu začala, ale Neji ju zmrazil pohľadom ktorý hovoril "buď ticho Tenten. Teraz nie!"
"Povedal som pusti ju" vyštekol Neji.
Ten chalan sa uškrnul a surovo schytil Tenten za poranenú ruku. Stisol jej ju tak silno až jej v nej jemne zapraskalo. Tenten znovu vykríkla.
"Drž hubu" znovu na ňu zvrieskol, ale tentoraz ju päsťou udrel po tvári. Nevydala zo seba žiaden zvuk, len uprela svoje čokoládové oči na Nejiho. Jej oči boli plné bolesti a strachu i menšieho znechutenia z toho chalana. To na Nejiho bolo moc. Nadával sám sebe že tam s ňou neostal. Bol plný nenávisti, žiarlivosti a hnevu. Zoskočil zo stromu. Odrazu zmizol. Chalan sa začal obzerať. Neji sa zrazu pred ním objavil a z dlane mu vystrekla plná dávka chakry rovno do chalanovho srdca. Neji ho zabil. Chalan padol na zem. Stiahol by aj Tenten keďže ju držal, ale Neji ju stiahol ku sebe. Potom sa Tenten pozrela Nejimu priamo do očí. Teraz sa jeho výraz tváre úplne zmenil. Z každej črty tváre vyžarovala obava o ňu. Tenten ešte stále tiekli slzy. V slzách ktorej jej tiekli prehovorila "Neji ja...." nestihla dokončiť pretože si ju Neji ku sebe pritiahol a nežne objal. "Už je dobre Tenten" zašepkal jej do ucha. Po chvíľke keď sa Tenten upokojila tak sa trochu od neho odtiahla a pozrela mu do očí.
"Prosím pobozkaj ma Neji" prebehlo jej mysľou.
"Musím ju pobozkať" hovoril si v duchu Neji. Takto tam stáli, ale po pár minútach sa Neji odhodlal. Naklonil sa ku nej a pobozkal ju s neskutočnou vášňou. Tenten mu bozk opätovala. Objala ho okolo krku a ešte viac sa ku nemu pritiahla. Po pár minútach sa Neji chcel odtiahnuť ale Tenten mu nedala príležitosť. Neji sa nad tým len pousmial. Takto sa tam bozkávali pričom im začalo vychádzať slnko. Zrazu sa Neji odtiahol a rýchlosťou blesku schytil Tenten do náručia a vyskočil s ňou na strom aby sa spolu pozerali na východ slnka. Do tej krásnej chvíli Neji prehovoril "Tenten budeme si musieť nájsť nejaké iné miesto na prespatie. Takže by sem sa mali už pobrať. Dobre?"
Tenten len prikývla. Neji si ju poriadne chytil a zoskočil s ňou zo stromu. Neji začal hľadať nejakú tu jaskyňu ktorá by bola aj nejako skrytá. Na obed mu Tenten zaspala v náruči. Až podvečer sa Tenten zobudila. Pozrela sa na Nejiho ktorý bol tak sústredený že si nevšimol že sa zobudila. "Neji?" pošepla mu Tenten. Neji až nadskočil z jej hlasu. Tenten sa zachichotala.
"Hmm" len to zo seba dostal.
"No tak hádam sa na mňa nehneváš?" chichotala sa ďalej Tenten.
"Nie." odpovedal jej. A i on sa uškrnul keď sa začala Tenten smiať. Mala hrozne nákazlivý smiech.
"Tak to je dobre. Tak čo už si niečo našiel?"
"Nie je to trochu ťažšie"
"No jasné. Bez Byakuganu je život ťažší však?" rýpala do neho. Neji jej neodpovedal len sa odul. Tenten sa nad ním uškrnula. Ešte dvadsať minút Nie blúdil po lese až narazil na malú jaskyňu ktorá bola skrytá medzi stromami. Vošiel dnu a položil Tenten na skalu. Otočil sa a chcel vyjsť von čoho si všimla Tenten a preľaknuto sa spýtala "Kam ideš? Hádam si sa neurazil že som si ťa doberala? A ak hej mrzí ma to." Keď jej Neji neodpovedal Tenten začala pociťovať zúfalstvo v tom že ju Neji ignoruje. "No tak Neji!" trochu zakňučala. Pozerala sa na neho, ale odrazu zmizol a objavil sa pred jej tvárou. Usmial sa na ňu a povedal je "Ty moja princezná jasné že sa nehnevám. Idem len pre drevo." Potom ju pobozkal a znova zmizol. Tenten sa len zasnene usmievala. O pár minút sa vrátil Neji aj z drevom a rýchlo založil oheň a potom si Podišiel k Tenten, zdvihol ju a posadil si ju na kolená aby mala väčšie pohodlie.
"Neji myslíš že sa odtiaľto dostaneme?" spýtala sa Tenten
"Ale áno." odpovedal jej akoby sa mu nechcelo rozprávať. Tenten sa len trochu zamračila a premýšľala prečo je Neji stále taký nespoločenský. Zrazu ucítila ako sa jej Neji hrá s vlasmi. Už zas.
"Neji?"
"Hmm?"
"Prečo sa mi stále hráš s vlasmi?" opýtala sa Tenten, nie vyčítavo, ale len zo zvedavosti. Bolo jej veľmi príjemne keď sa jej s nimi hral.
"Sú nádherné. Preto" odpovedal jej jednoducho a potom dodal "Tak ako ty."
"Aha" len to zo seba vydala a ešte viac sa ku nemu pritúlila.
"Už spi Tenten. Potrebuješ nabrať energiu" odrazu povedal Neji.
"Tak dobre" povedala a premýšľala či mu má povedať že ho miluje. Vedela že keby sa toto všetko nestalo nikdy by sa s Nejim nedostala tam kde sú teraz. Vôbec netušila či jej niekedy vyzná lásku. A tiež či ju vôbec cíti. Nakoniec si povedala že nič za to nedá keď mu to povie.
"Neji, no ja ti chcem niečo povedať. Tak ma poriadne počúvaj" povedala. Myslela si že ju počúva tak spustila "Ja ťa ľúbim Neji Hyuga" vysypala to zo seba rýchlosťou blesku. Počkala pár sekúnd čo sa stane. Keď sa neozýval pozrela sa na neho. Skoro odpadla keď uvidela že Neji má zatvorené oči. Chvíľu sa na neho mračila, ale po chvíli ju to prešlo. Trochu sa nadvihla a pobozkala Nejiho na líce. Potom sa znova usalašila a po malej chvíľke zaspala. Zrazu Neji otvoril oči a pozrel sa do ohňa. "Ona ma miluje. Ale ja neviem čo ku nej cítim. Viem že ku nej niečo cítim, ale čo to je." premýšľal Neji. Premýšľal by aj ďalej keby ho nezmohla únava. Nakoniec spal ako drevo
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 lala lala | 7. března 2008 v 23:06 | Reagovat

tahle povídka na téme NejiXTenten byla dost dobrá a sakra dost bude i pokračování?

2 lucinka lucinka | Web | 8. března 2008 v 13:57 | Reagovat

jo jo,do stredy sa ho pokusim dat

3 lala lala | 8. března 2008 v 18:01 | Reagovat

tak to je skvělí nemůžu se dočkat

4 Lynxy Lynxy | Web | 15. března 2008 v 10:21 | Reagovat

Tahle povídla nemá chybu!! :D

5 kajusska-Tvoje SB,ktore ta ma moc rado kajusska-Tvoje SB,ktore ta ma moc rado | Web | 19. dubna 2008 v 23:24 | Reagovat

to je krasne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama