Dotyky 1 - poviedka pre Amiru

26. prosince 2009 v 20:22 | Lucinka |  Poviedka pre Amiru-dotyky

takze prva poviedky na prianie je pre Amiru :D dufam ez sa bude ti lubit nejako som vypadla z cviku :D


"Nechaj ma" kričala dievčina a snažila sa vyhnúť biču, ktorý dopadal na jej už dosť doráňaný chrbát. Ucítila ďalšiu ranu, ktorá v nej vyvolala potrebu brániť sa.
"Ani to neskúšaj" skríkol jej otčim Jun a na chvíľu stiahol bič "Ak sa o niečo pokúsiš dobre vieš čo potom bude s Kintarom. Hádam nechceš aby za tvoju neposlušnosť pykal tvoj maličký braček."
To ju skrotilo. Nemohla mu to spraviť. Nemohla dopustiť aby i on trpel. Lenže už nevládala ďalej znášať zvrhlé kúsky svojho otčima. V jej sebaľutovaní ju vyrušil jeho odporný hlas. "Ak nebudeš pokojne stáť tak sa uchýlime k inej činnosti a ty dobre vieš čo to bude znamenať."
Veľmi dobre vedela čo znamená tá jeho ďalšia činnosť. Brutálne znásilňovanie od neho. Poslušne sa postavila lebo vedela že to b& ju už zabilo. Ucítila švih biča a pálčivú bolesť na boku. A znova. A znova. Pomaly sa jej začali podlamovať nohy.
"Postav sa rovno" skríkol Jun a popritom ju šľahal . To už nevydržala. Dopadla tvrdo na studenú zem.
"Zlatko uteč" odrazu začula mamin hlas "On Kintara nezabije. Len odíď teraz inak sa odtiaľto nikdy nedostaneš."
Z očí jej vystrekli slzy. Bolo pre ňu božské znova počuť matku. Vedela že keď jej to radí musí utiecť. S bolesťou sa postavila a otočila sa tvárou k Junovi. On na ňu len zazrel a chystal sa ju znova udrieť, ale už bolo neskoro. Spravila jednoduché znamenie rukami a už ho nevidela. Ocitla sa pred ich vilou. Pozrela do okna a zbadala tam rozzúreného otčima ako drží von oknom jej bračeka. Chcela sa tam rozbehnúť a vrátiť sa tam, ale začalo ju niečo ťahať.
"Nie, nie musím sa tam vrátiť" kričala.
"Amira tak sa
zobuď" triasol ňou tmavovlasí chlapec. Na povel jeho hlasu doširoka otvorila oči. Uvidela ho nad sebou a ako strela sa mu hodila okolo krku. To bol jej zvyčajný reflex. Vždy po tej istej nočnej more bol pri nej jej najlepší priateľ Hirohito. Vždy bol pri nej.
"Ale Amira už zasa?" opýtal sa jej a jemne ju hladil po chrbte. Toto privilégium mal len on. Amira neznášala dotyky, ale Hirohitovi to dovolila. Asi preto že už od začiatku si boli blízky.
"Prepáč" a začala sa od neho odťahovať. Hirohito len pokrútil hlavou a vyšiel z ich stanu. Amira nespokojne našpúlila pery.
"Čo je zas sním" premýšľala pričom si na seba naťahovala biele tielko "Odkedy sme na tejto misii do piesočnej je divný."
Odhodila starosti za hlavu a vyšla zo stanu.
"Hirohito kedy vyrážame?" spýtala sa pričom sa snažila pobaliť stan. Ako vždy jej to neišlo.
"Do šľaka" vykríkla a od netrpezlivosti vytiahla katanu a začala sekať stan na pláty. Zastavila sa až keď zbadala Hirohita ako sa na ňu pozerá. Rozpačito sa usmiala a schovala katanu za seba.
"No keďže si nás zbalila môžeme vyraziť" povedal s humorom v hlase "A mali by sme si švihnúť inak budeme spať na zemi. Už je to len pár hodín do piesočnej. Tak švihom."
Prikývla a poslušne sa vydala na cestu. Vedela že dneska nebude moc dobre. Usúdila to už s toho ako sa Hirohito ksychtil. A tak išli mlčky. V duchu sa preklínala prečo súhlasila že pôjde na misiu do piesočnej. Misie neznášala. Po troch hodinách chodenia jej to ticho začalo vadiť.
"Za koľko tam budeme?" spýtala sa potichu keď sa blížili k rieke. Museli zliezť ešte skaly.
"Prepočítaj si to a uvidíš" odsekol jej.
"Prečo si na mňa taký?" vykríkla rozrušene a sadla si na skalu. Pri tom sa otočila na Hirohita
Ako vždy keď bol na ňu nepríjemný a prišlo jej to vždy ľúto, Hirohito to vždy zbadal.
"Prepáč nemám dnes svoj deň. Za chvíľu sme tam" povedal jej mierne. Amira prikývla hlavou. Vedela že keby niečo povedala už by sa rozplakala. V tichu zišli popri skalách. Odrazu zacítili prudký vietor. Amiru i Hirohita to odhodilo na ostré skaly. Pred sebou zbadali...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 veronika veronika | 26. prosince 2009 v 21:26 | Reagovat

zaujímavé

2 nanachan nanachan | Web | 27. prosince 2009 v 11:49 | Reagovat

oiii, ty sa chces so mnou spriatelit , to e cest n_n , oi som taka rada, tak co bude na diplomiik ?
PS: som taka stastna , ze sa ti pacia moje poviedky XDDDDDD

3 Tarin Tarin | Web | 27. prosince 2009 v 20:51 | Reagovat

Omg! tu sa to normalne že zmenilo! :D
A vyzerá to užasne! :D

Počkaj idem čítam poviedku xD

4 Tarin Tarin | Web | 27. prosince 2009 v 20:59 | Reagovat

A že ja píšem pochmúrne a sadisticky. xD
Ten začiatok bol hustý. Zaujímalo by ma či sa jej to niekedy stalo alebo stane a všetko okolo. xD

Paradna poviedka. Very good. :)

5 Mr. Risus Mr. Risus | Web | 27. prosince 2009 v 23:09 | Reagovat

Heh..poviedka pre Amirku??? Mno tá sa má....::]

Ako sa tu máte? xD

6 Sheena Satsuki xD Sheena Satsuki xD | E-mail | Web | 28. prosince 2009 v 11:16 | Reagovat

kráááááása xD len aby tu bol rýchlo ďalší xD

7 Amira Amira | Web | 28. prosince 2009 v 18:35 | Reagovat

jupii.. dakujem ze si to zacala pisat... netusila som ze zacnes tak rychlo aa velmi ma to potesilo! je to kraasne :) akoo to ze sa ma nikto nemoze dotknut a aj to z minulosti.. len tie mena ma miatli aa aj to znasilnenie :D aale nevadii.. prisposobila si si to, aby sa ti lepsie pisalo :) ked budes teda nieco chciet vediet taak na to som tu :)

8 Nokaschi Nokaschi | Web | 28. prosince 2009 v 21:13 | Reagovat

preco ma nemas medzi SB

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama