Podraz!2 - poviedky pre Mr. Risus

10. ledna 2010 v 15:30 | Lucinka |  Poviedka pre Mr. Risus-podraz
i stýmto som si pohla :D tak pekne cittanie :D


"Musíme ju dostať" povedal nepekný postarší černoch. Jeho kruté tmavé oči pozorovali drobnú utekajúcu Casandrinu postavu.
"Nie! Ja si sňou chcem zabojovať. Chcem ju zabiť" ozval sa za ním dievčenský hlas.
"Mariko!" vykríkol muž a objal si svoju milenku okolo pásu "Môžeš ju zabiť, ale treba to urobiť teraz aby nikde neroztrubovala čo si spravila."
"To nemaj strach. Ta trubka bude mlčať. Aspoň raz" odsekla mu. Neznášala keď jej protirečili.
"No...." začal opatrne. Mariko hneď vedela čo ide povedať.
"Ty si už niekoho poslal!" skríkla podráždene a jednu mu ihneď natiahla.
"Prepáč" začal sa jej ospravedlňovať pričom sa zdvíhal zo zeme. Mariko sa rýchlo snažila ukľudniť. Tušila že si na túto "vec" vybrala totálnych idiotov. Začala rozmýšľať ako sa ich zbaviť. Vedela že nemôže bojovať. Nechcela si minúť priveľa chakry. Potrebovala ju na budovanie ďalších plánov.
"Dobre. Okamžite odvolaj jej zabitie a pôjdete mi potom niečo zariadiť."
"Počuli ste ju?" zvrieskol keď ju po chvíli pochopil a polku svojich mužov poslal na jednu stranu a polku na druhú.
"Ja som nepovedala čo zariadiť" zatiahla nespokojne. Jej priateľ sa len priblblo zachechtal, zamrmlal jej do ucha že pôjde s nimi. Mariko mu povedala čo chcela a otočila sa na odchod. Svojho priateľa tam nechala celého zmäteného._ _ _ _ _ _ _ _ _ _ Casandra utekala už druhú hodinu. I keď bola trénovaná dochádzali jej sily čo bola vina hlavne psychického stresu. Začala sa rozhodovať či si má dať pauzu, ale strach, ktorý ňou lomcoval bol silnejší. Bála sa že ju doženie Mariko, či horšie keby ju zastihol jej vlastný priateľ. Snažila sa ich oboch vytlačiť z myšlienok aby mohla rozumne premýšľať. Lenže jej to vôbec neišlo. Stále mala pocit že ju niekto prenasleduje. Počula šuchot, ale to bola prevažne iba jej predstavivosť. Po ďalšej hodine už nevládala a tak sa odhodlala že si aspoň na chvíľu dá oddych. Umorene sa oprela o kmeň stromu. Putovala len cez les. Tam sa cítila o trochu bezpečnejšie. Lenže strach nebol jediný Casandrin problém. Teda aspoň pre ňu. Začínala byť veľmi hladná. Spomínala si ako ju doma vždy čakalo všetko navarené. Cítila ako sa jej do očí rinú slzy. Chcela byť opäť doma v dedine. Priala si vrátiť čas. Po týchto depresívnych myšlienkach sa pustila do plaču. Nikdy neplakávala, ale teraz to potrebovala. Desať minút jej trvalo kým sa vyplakala a nadobudla aspoň ako takú sebakontrolu.
"Pfú kam teraz" zapremýšľala si nahlas. Vôbec nevedela kam by sa mala ísť schovať. Jej
najväčšia smola bola to že nikdy nevystrčila nos zo svojej dedinky a na pozvania na večierky odpovedala zamietavo. Vtedy sa jej to zdalo veľmi povrchné. Teraz pochopila akej chybi spravila za posledné roky.
"Blbá sebaľútosť" zamrmlala opäť nahlas. Po týchto slovách sa rozhodla. Pozbiera sa a skúsi začať odznova. S novo nadobudnutým elánom sa postavila. V tom ucítila prudkú a neopísateľnú bolesť v chrbte. Ihneď si spomenula na Marikine slová. Snažila sa vystrieť a nevšímať si otravnú bolesť. No bolo to silnejšie ako ona. Cítila ako jej to ochromuje celé telo. Celá ubolená dopadla na zem posiatu vetvičkami zo stromu. Mala pocit že jej to už vrchol všetkej bolesti čo kedy pocítila. No ako to nečakane prišlo tak to i nečakane skončilo. Prekvapená Casandra sa posadila a povystierala. Bolo jej výborne oproti tou čo pred chvíľou cítila. S nadšením sa postavila. Prebleslo jej hlavou či si to opäť len nevsugerovala a vlastne sa jej nič nestalo. Len si odfrkla a pustila sa do behu. Ihneď však zastala. Pred sebou zbadala malé dievčatko. Casandra malé deti zbožňovala. Ihneď sa jej začala prihovárať. Teda až dovtedy pokým dievčinka nevytiahla malý, ale ostrý nôž. Sladko sa na Casandru usmiala a rozbehla sa na ňu. Casandra ju schytila za malú rúčku šmarila ju o najbližší strom. Potom sa len otočila a začala utekať. Stále ešte nemala chuť bojovať. Kukla sa rýchlo za seba, ale tú krpaňu nikde nevidela. Trochu si vydýchla, ale len do tej doby pokým nenarazila. Bol to človek. Lepšie povedané muž. Casandra sa mu vydesene skríkla do tváre a chcela sa dať opäť na útek, ale on ju schytil az ruku a nedovolil jej to. Mal dlhšie blond vlasy s ofinou cez oko. Casandra sa na chvíľu prestala metať a pozrela sa na neho pozornejšie. Prekvapene zaklipkala očami a začala sa smiať. On ju pustil a vyjavene na ňu kukal. Casandra sa snažila i prestať smiať, ale vždy keď čo i len očkom mrkla na neho pochytil ju ďalší záchvat smiechu. Po dvoch minútach bola ešte v horšom stave. Bola v predklone a striedavo na neho ukazovala prstom a búchala si po stehne. Dotyčný sa na ňu stále len pozeral. Bol v šoku.
"Ahoj" pozdravil ju. Vyšlo to z neho tenšie a pripištenejšie ako chcel. To v Casandre vyvolalo ďalšiu salvu smiechu. Postávali tam ešte desať minút a ju to konečne prechádzalo. Zapla mozog a zapremýšľala prečo ten chlapík tam stoji.
"Prečo si tu?" spýtala sa ho.
"Hľadám si kamarátku" jednoducho jej odpovedal. Casandra vypleštila oči a pokrútila hlavou. On sa na ňu usmial a vytiahol si spod plášťa nejaký list. Dal jej ho rovno pred oči. Casandra z neho vyrozumela len podpis a mužovo meno.
"Deidara prečo by som mala byť ja tvoja kamarátka?" spýtala sa celá zmätená.
"Lebo.......
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mr. Risus Mr. Risus | Web | 10. ledna 2010 v 15:42 | Reagovat

Hahaha..mno ja mréém...Ty si fakt bombová spisovateľka...heh..ešte na začiatku som si takmer poplakala nad svojím smutným osudom v tejto poviedke a ten koniec ma totálne dostal...heh...niet sa čomu čudovať....

2 Mr. Risus Mr. Risus | Web | 10. ledna 2010 v 15:44 | Reagovat

Fakt ďakujem za tuto kapitolu,bola uzasná,tesíím sa na pokračko a na dalsie tvoje nápady...:]

A co sa týka tých "pikantných scén"..možu byť..xD xD xD

Takže..zhrniem to:Páči sa mi to,chcem pokračovanie..:]

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama