True love never dies 02: Príchod

7. ledna 2010 v 23:09 | SimaHatake |  True love never dies
Takže, je tu druhý diel :D snáď sa bude páčiť :) Dala som si záležať, takže čakám pozitívne komentáre! xDD ale niee, čítajte- komentujte- kritizujte-... :)

True love never dies 02: Príchod


,,Ja..." zakoktala som sa. ,,Prepáč, ale... ja milujem niekoho iného..." ospravedlňujúco som sa naňho zahľadela. Potom som sa postavila a bez slova odišla preč. Pri tomto som sa vyhýbala očnému kontaktu, čo bolo dosť úspešné. ,,Ayame--... Teda Gemini, si hlúpa hus!" nadávala som sama na seba, pri čom som si pokopávala do kamienka na zemi. ,,Dosť bolo utekania! Teraz musím ísť... Musím ho nájsť..."
Šla som domov, pripravila som si rupsak a všetky potrebné veci na cestu. Vzala som si dokonca aj tie shurikeny a kunaie, ktoré mi dal Naoki. A potom som sa vydala novou cestou. Cestou, ktorá mi otvára toľko nových možností...

Trvalo mi možno deň a pol, kým som došla do Konohy. Chudák Yoshino, povedala som jej, že prídem na obed, a miesto toho som utiekla, ani som sa nerozlúčila. Spotrebovala som všetko jedlo a vodu, dokonca som nejedla už asi pätnásť hodín. Priznávam, mohla som si toho predsa len vziať toho trochu viac. Prešla som bránou a pred sebou som hneď uvidela toho blonďavého chlapca, ktorého som videla na tom plátne.
,,Gemini...?" počula som, ako zo seba šokovane dostal. No v tom sa mi zahmlilo pred očami od toľkej únavy a toľkého hladu. Začali sa mi podlamovať kolená a ja som čakala tvrdý dopad na zem, no nič sa nedostavilo. Miesto toho som ucítila, ako ma podopierajú akési silné ruky.

A ja opäť stojím pred plátnom...
,,Nie si sám, Uzumaki Naruto," usmiala sa Gemini a chytila blonďáka za ruku.
,,Všetci v dedine ma nenávidia, pretože vo mne bdie to monštrum, ktoré pred rokmi napadlo túto dedinu... Ale ja im všetkým ukážem, aký v skutočnosti som... Stanem sa nasledujúcim hokage, tomu ver!" sebavedomo vyhlásil Naruto.
,,Ak by ťa nenávideli, tak ako hovoríš, prečo by pre teba organizovali oslavu k tvojím dvanástim narodeninám?" uškrnula sa hnedovláska.
,,Ako vedia, že mám dnes narodeniny?"
,,Možno som kecala..." zasmiala sa Gemini. ,,Tak poď, musíme to poriadne osláviť! Zišla sa tam celá dedina, vrátane hokageho!" Potiahla ho za ruku a za malú chvíľku sa ocitli v jednej luxusnej reštaurácii.
,,Naruto, všetko najlepšie!" skríkli všetci zborovo.
,,Páni... Ja... Neviem, čo mám povedať..." zakoktal sa Naruto.
,,Nie, Naruto, teraz budeme hovoriť len my..." prehovorila jedna žena s davu. ,,My... Správali sme sa celé tie roky k tebe tak odporne... Chovali sme zlosť ku Kyuubimu, ale tuto, kvôli tej dievčine po tvojom boku sme konečne pochopili, že preto nemáme právo opovrhovať tebou... Ty za to nemôžeš... Prepáč nám to..."
,,Ospravedlňujeme sa!" vykrikovali ľudia, jeden cez druhého. Naruto sa len šťastne usmial a otočil ku Gemini.
,,To všetko je tvoja práca?" spýtal sa. ,,Ďakujem ti, ďakujem... Asi by som bol bez teba stratený..."
,,Nie, nebol. Ja som len bezvýznamný človek v tvojom živote... A navyše- kamaráti si pomáhajú, nie je tak?"
,,Ty bezvýznamná nikdy nebudeš!" hneď protestoval Naruto. Vzal jej ruku a priložil si ju na ľavú časť hrudníka. ,,Pokým tlčie toto srdce, ty v ňom budeš naveky..."

,,Hej, hej... Si v poriadku?" niekto mnou jemne natriasal. Otvorila som oči a hľadela do tváre ružovovlasého dievčaťa. ,,Si to vážne ty, Gemini?" spýtala sa a náhle sa rozplakala. Sklonila hlavu a jej slzy dopadali na moje líca. Boli studené, chladili ma na pokožke...
,,Kto... si?" opýtala som sa. V tom sa zarazila a šokovane na mňa pozerala. Pustila sa do ešte väčšieho plaču.
,,Ty ma nespoznávaš? To som ja, Sakura!"
,,Ja... prepáč, ale... nepamätám sa..." ospravedlňujúco som si zahryzla do spodnej pery a sklonila zrak. Dvere sa prudko roztvorili a v nich stálo niekoľko osôb.
,,Gemini," blonďákovi sa rozžiarili oči.
,,Naruto? Ty si Naruto Uzumaki?"
,,Čo je toto za otázku?" zasmial sa blonďák. ,,Samozrejme, že som to ja! Bože, som tak rád, že ťa vidím," prišiel ku mne a pevne ma objal. ,,Kde si bola tie roky? Kde...?"
,,Naruto..." ružovovlasé dievča ho potiahlo za rukáv. ,,Mám pocit, že stratila pamäť..."
,,To je somarina, však by si potom nespomenula na mňa, nie?" odpovedal Naruto. ,,Však to nie je pravda?" otočil sa na mňa s trochu pobaveným úsmevom. No keď som neodpovedala, ten výraz mu z tváre zmizol a nahradil ho výraz plný obáv.
,,Ja... Doposiaľ som žila v Ľadovcovej dedine... Ale odrazu som si začala spomínať... Neviem... Jediné, na čo si pamätám, je... Naruto... Môj odchod z Konohy na misiu, a... Sasuke..." ako náhle som to dopovedali, všetci v miestnosti zmeraveli.
,,Sasuke?" zopakovala nejaká blondína. Pokľakla si ku mne. ,,Nevieš, kto som? Nespomínaš si na mňa?"
Premerala som si ju od hlavy po päty. Potom som len sklonila hlavu. ,,Prepáč, ale nie..."
,,Ino, ukľudni sa..." podišiel k nej čiernovlasý chalan s copom, keď sa tiež rozvzlykala.
,,Tak mi povedzte, kde je Sasuke?" spýtala som sa nedočkavo.
,,On... tu nie je," odpovedal mi Naruto.
,,Ako to? A kde je? Na nejakej misii? A kedy sa vráti?"
,,Nie... On... sa nevrátil, odkedy ste odišli na tú misiu... A potom... Odišiel za... za..."
,,...Orochimarom..." dopovedal Naruto za-- akože sa to volala?... za Sakuru. Cítila som, ako mi telom prešla triaška. Úplne nehybne som hľadela z jedného na druhého, a dokola.
,,Chcete povedať, že... utiekol?" opýtala som sa zhrozene. Keď mi nikto neodpovedal, tak som si to sama domyslela. Do očí sa mi nahrnuli slzy, ale ja som si ich zotrela... Nie, nebudem plakať.
,,Nemusíš sa hrať na drsňáčku... Plač, ak chceš plakať. Smej sa, ak sa chceš smiať..." povedal mi chalan s copom.
,,Nie. Shinobi nikdy neprejavuje svoje emócie. Je to len slabosť, prejav citovej slabosti..." sucho som zatiahla.
,,Toto si myslíš?" spýtal sa Naruto trochu šokovane. ,,Fajn. Tak nás všetkých nazvi slabochmi. Vieš, to neznamená žiadnu slabosť... To značí ľudskosť," dodal. Blondína si ku mne prisadla na posteľ, stále so zaslzenými očami.
,,A čo potom znamená láska?"
Najprv som sa poriadne zamyslela. ,,Ja... neviem..." odpovedala som potom.
,,Tak, návštevné hodiny sa končia, moji miláčkovia," zahlásil hyperaktívny hlas nejakej prsatej ženy, ktorá práve vstúpila do miestnosti.
,,Samozrejme, hokage-sama," zahlásili všetci zborovo. Posledný krát sa na mňa pozreli, pozdravili a odišli. Ostala som tam už len ja s tou prsaňou a Sakurou. Tá jej všetko vyrozprávala a následne odišla.
,,Takže, nemyslím si, že si na mňa budeš pamätať. Ja som-..."
,,...Tsunade-sama," vyšlo zo mňa.
,,Ty... ako?" trochu zarazene zo seba dostala.
,,Neviem... ono to zo mňa vykĺzlo..." prekvapene som zažmurkala.
,,Môžem ťa prezrieť? Prosím, ľahni si. Zavri oči a relaxuj..."
Urobila som tak, ako mi kázala. Ale zacítila som únavu, ktorá na mňa opäť doľahla.

Je to ako choroba. Choroba, proti ktorej nie je protiliek. Pretože ja sa znova očakávajúco hrbím pred veľkým bielym plátnom, na ktorom sa odohráva kúsok môjho života...
,,Pridaj, čo si taká lemravá!" zakričala na mňa Tsunade.
,,Prestávku! Chcem Time out!" zatiahla Gemini trochu vyčerpane. Podišla ku stromu a chcela si vziať pitie, ktoré pri ňom ležalo, keď tu zrazu okolo nej preletel kunai. Keby sa nebola uhla, tak by možno bolo po nej.
,,Čo to robíte?! To je nebezpečné, Tsunade-sama!"
,,Žiadna pauza! Ideme ďalej trénovať!" zahriakla ju Tsunade.
,,Ale predsa-..."
,,Žiadne ALE! Ty si ma žiadala, aby som ťa vytrénovala! Tak ťa trénujem! Pri mojom tréningu platia moje pravidlá! Keď ty raz budeš niekoho trénovať, vymysli si vlastné, ale teraz sa riadime podľa mňa! Chce to len trochu výdrže, Gemini!"
,,Dobre, dobre..." pregúlila hnedovláska očami. ,,Tak čo budeme robiť teraz?"
Tsunade sa potmehúdsky usmiala. ,,Budeš sa znova vyhýbať mojím strelám."
,,Zdá sa, že vy to asi máte najradšej, čo?" sarkasticky poznamenala Gemini. ,,Pretože sa neviem dobre uhýnať a vy máte pôžitok z toho, keď ma to trafí, nemám pravdu?"
,,Ako ma len poznáš," zasmiala sa Tsunade. ,,Skús sa im vyhnúť a potom to nebude taký pôžitok pre mňa. Už bude pre teba. Uvidíš. TAK, dosť bolo kecania, ide sa na to!" Kopla do futbalovej lopty, ktorá sa ku Gemini blížila gigantickou rýchlosťou. Až videla, ako začala DOSLOVA horieť. Sledovala ju sústredene, keď v tom začula, ako sa Tsunade smeje. Pozrela sa ku nej, pri zabudla na loptu a tak ju zasiahla. Tlačila ju až pätnásť metrov, keď ju konečne pritisla ku stromu, ktorý sa napoly ohol. Potom si hnedovláska vzdychla, postavila sa a utrela si pramienok krvi, ktorý jej tiekol z úst.
,,Necháš sa ľahko vyrušiť," prehodila Tsunade akoby mimochodom. ,,Pri boji nebudeš mať čas sa sústrediť na vec, ktorá na teba bude letieť, keď budeš musieť dávať bacha na nepriateľa. Preto sa musíš naučiť inštinktívne vyhýbať aj pri boji."
,,Rozumiem. Prosím, zopakujme to!"
,,To si píš."

Zrazu som len pozerala do tmavého stropu. Sedela pri mne nejaká osoba.
,,Práve som spomínala na naše tréningy," pousmiala sa Tsunade.
,,Práve som sa o nich dozvedela," zasmiala som sa.
,,Ako to myslíš?"
,,Neviem prečo, ale... Vždy keď zaspím alebo proste znenazdajky odpadnem, tak sa ocitnem akoby v kinosále. Stojím priamo pred plátnom, na ktorom vždy pozorujem niečo iné. Niečo z mojich spomienok. Tak som sa dozvedela o Sasukem, Narutovi a vynorila sa mi aj spomienka o našich tréningoch," vysvetlila som.
,,Stáva sa ti to často? Ako dlho?"
,,Dlho nie... Možno tri-štyri dni. Nie som si istá. A stáva sa mi to pomerne dosť často..."
,,Tak už tomu rozumiem. Zistila som, že máš len dočasnú stratu pamäti. Už to trvá tri roky? Zvyčajne to presne tak je. Že ten, kto stratí pamäť, tak sa mu po troch rokoch začne vracať. Ale ešte som nepočula o takomto spôsobe. Je to veľmi zaujímavé. Len je tu jedna vec, čo ma znepokojuje."
,,Čo to je, Tsunade-sama?" opýtala som sa.
,,Gemini, musíš si dávať pozor na hlavu. Nesmieš sa nikde udrieť, rozumieš? Myslím, že aj to najmenšie buchnutie by ti mohlo uškodiť. Ak si pri procese vracania spomienok udrieš hlavu, tak sa ti tie spomienky v najlepšom prípade už naďalej nebudú obnovovať. No v tom druhom prípade, čo je viacej pravdepodobné, môžeš umrieť... Ale upozorňujem ťa, to vracanie spomienok môže trvať večnosť... dve mesiace, tri, niekedy aj roky... Takže na seba, prosím, dávaj pozor..."
,,Samozrejme, budem."
Pokračovanie na budúce... :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sheena Satsuki Sheena Satsuki | E-mail | Web | 8. ledna 2010 v 15:56 | Reagovat

nádherné, bravúrne!! xD vlastne odo mňa sa ničoho iného ako chváli nedočkáš :333 švihni z ďalším :D

2 Claire-san Claire-san | Web | 8. ledna 2010 v 22:03 | Reagovat

ráda spřátelím :), samozřejme diplom nepotřebuju, ale kdyby si ho chtěla ty tak napiš co na něj ;)

3 Samie-chan ♥ Your SB Samie-chan ♥ Your SB | Web | 9. ledna 2010 v 13:25 | Reagovat

Ahojky, promiň za reklamu, ale máš u mě diplík ;)

4 nanachan nanachan | Web | 9. ledna 2010 v 16:56 | Reagovat

ahoojj, hlasneš pliizz :P
http://animemaxx.blog.cz/1001/1-kolo-sonb
za naj blog, ak sa ti páči môj blog :P

5 nanachan nanachan | Web | 9. ledna 2010 v 16:57 | Reagovat

a tady : za naj poviedku !!!
http://yuuki-hime.blog.cz/1001/1-kolo-sonj
PS: prečítaj si ju , je podľa mňa dobrá XDDD

6 lucinka lucinka | Web | 9. ledna 2010 v 17:34 | Reagovat

vaaaaaaaaaaaa simi men sa to hrozne zacalo pacit uplna krasa....najviac sa mi pacila ta pasaz s  narutom to bolo take chutne ta poseldna veta....ja chcem tiez ta rkasne psiat...sklanam moja poklonu...davaj dalsiu cast :D

7 arwen arwen | Web | 9. ledna 2010 v 19:29 | Reagovat

dúfam, že ďalší diel bude čo najskôr...a taktiež, že ich bude veeeľmi veľa:)

8 Ronaldweiva Ronaldweiva | E-mail | 24. srpna 2017 v 19:07 | Reagovat

max dose levitra

<a href="http://levitraxrm.net">generic levitra </a>

genuine levitra uk

<a href=http://levitraxrm.net>generic levitra </a>

9 dafameero dafameero | E-mail | Web | 12. února 2018 v 6:27 | Reagovat

viagra for my wife
<a href=http://viagrabs.com>viagra online pharmacy</a>
online apotheke viagra Г¶sterreich
<a href="http://www.viagrabs.com">viagra prices</a>
buying viagra on internet

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama